Austrian Airline dinosaury 21. storočia.... alebo Šípkou do čela

Autor: Vladimír Ledecký | 30.4.2010 o 0:00 | (upravené 2.5.2010 o 12:13) Karma článku: 5,75 | Prečítané:  862x

Po krásnom čase v Kambodži nás presúvali lietadlom čokoládové modelky z Phon Penu do Bangkoku.  V lietadle nám oznámili potešujúcu správu, Viedeň spustila prevádzku letiska po niekoľkodňovej odstávke kvôli islandskej sopke. Ako dobre, že letíme významnou európskou spoločnosťou Austrian Airlines a nie nejakou pochybnou ázijskou elefan airlene, utešovali sme sa vzájomne. Zbytočne.

Prvý šok nás čakal, keď nám zrušili let do Viedne a z bezcolnej zóny po získaní víz a peripetií s tým spojených, sme sa po pár hodinách dostali do odletovej haly. Tam jedna veľká rada pred kioskom Austrian Airlines... Nervóznym pasažierom oznamovali, že na nič nemajú nárok, nevedia, kedy budú letieť, ale pravdepodobne zajtra. Keď som žiadal o prebookovanie letenky, z počítača mi hodila papier s množstvom čísiel. Zobrali sme tu zložitú rovnicu profesora Indiga a pobrali sa o polnoci hľadať ubytovanie.

Na druhý deň sme si okolo obeda vystáli tri hodinky pred kioskom na letisku,  kde som dostal ďalšiu rovnicu a bol som presunutý k odbaveniu. Paráda, letíme. Po ďalších troch hodinách sa moja odbavovacia agentka nad mojimi dvoma rovnicami usmiala a poslala k autobusu, ktorý nás odviezol do hotela. Tam sa vyspíme a podajú nám kompletné informácie o našom lete. Paráda!

No, podali nám tam akurát raňajky a okolo obeda sa na recepcii objavil oznam, aby sme zavolali do ich centrálnej kancelárie v centre Bangkoku alebo ich osobne navštívili. V priebehu hodiny nikto nedvíhal telefón. Adresa obsahovala len názov ulice, tak sme to šli hľadať. Chodili sme po centre a hľadali tú správnu výškovú budovu, pomedzi nás behali policajti a demonštranti a vzájomne sa uctili kameňmi a slzným plynom. Okamžite som vyzliekol červenú košeľu a nasadil biele tričko. Pochopil som, prečo nás sem poslali. Sedadlá sú obsadené, a tak by im pomohlo odviesť nás aspoň pár schladených v batožinovom priestore.

V kancelárii Austrian Airlines sme sa stretli všetci hoteloví hostia. Telefóny tam neustále zvonili a nik ich nedvíhal. Vypočuli nás a poslali na letisko. Každému do ruky strčili A4 s množinou čísel...  asi výherný tiket šťastných čísel lotérie! Víťaz si platí pobyt v Bangkoku a ako sme neskôr zistili, všetci sme to vyhrali. Vraj to bola prebookovaná letenka, ale čerta starého!

Na letisku nás od odbavovacieho pultu poslali pá, naspäť ku kiosku Austrian Airlines, kde sa tlačilo dvesto nahnevaných pasažierov. Odtiaľ nás poslali do ulíc Bangkoku s novým papierom... vraj doklad o tom, že letíme zajtra. Výherné čísla do lotérie letíš – neletíš! Pri ich spôsobe plánovania našich odletov som pochopil, že slovo plán je odvodené z východniarskeho slova plano.

Ďalší deň sme to zopakovali. Nebudete mi veriť, ale konečne sme odleteli. Ja, obyčajný chlapec z dediny, pár veciam nerozumiem:

To im tak zúfalo funguje softvérový systém, že nevedia naplánovať pasažierov a každému na prvýkrát prebookovať let a nemeniť to trikrát do dňa tri dni po sebe?

Ako je možné, že sme v tom nenašli systém. Niekto letel neskôr deň, niekto päť dní.. Kto ako, kedy..

Ako je možné vystaviť letenky, odbaviť, no pred lietadlom ich stopnúť a poslať spať do ulíc Bangkoku (čo sa spolucestujúcim z Poľska stalo)?

Ako je možné, že 5 dní po otvorení letiska vo Viedni nebolo vypravené žiadne mimoriadne lietadlo a chodili len bežné linky.

Nikto mi neoznámil mailom či SMS, že sa nelieta ani info o mojom lete. Domovská stránka Austrian Airlines úplne ignorovala, že sa nelieta. Nič tam nebolo zavesené. Ignoranti. Kto to tam organizuje?? Rád by som spoznal ich manažéra. Za čo chcú leteckí dopravcovia peniaze od vlád? Kde vlastne prerobili?? Žiadne lietadlo navyše, nepreplácali hotely, stravu... Podľa mňa ušetrili, keď neplatili personál na zrušených letoch. Na druhej strane, treba uznať ich úspech - podarilo sa im naplniť letisko po okraj.

Emócie u ľudí vyhecovali do najvyšších sfér, ľudia plakali šťastím, keď im vytlačili letenku, plakali, keď im ju zrušili, plakali, aj keď ju nedostali. Zažil som jednu hromadnú bitku a jednu malú poľsko-nemeckú roztržku. Videl som stanový tábor priamo v letiskovej hale. Podarilo sa im dostať nás do centra Bangkoku, kde pár hodín predtým zahynulo viac než dve desiatky demonštrantov (červené košele). Verím im, pre TV by bolo zaujímavejšie postrieľať aj zopár Európanov.

Austrian Airlines úspešne tají svoje sídlo, lebo na  adresu, ktorú udali, nevedel trafiť žiaden taxikár a dve hodiny sme blúdili,  pokiaľ sme to našli. (Gratulujem thajskej armáde, že moja maličkosť bola pre nich nezaujímavá,  za to som sa na nich stále priateľsky usmieval).

Ja v podstate nechcem vedieť nič, len mi ukážte človeka (aspoň fotku!!), slávneho krízového manažéra, čo organizoval ten chaos v Austrian Airlines (len aby som vedel, kde mám triafať šípky!).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Slobodné a rozvedené matky sú moderné vdovy, tvrdia Kotlebovci

Kotlebovci cielia na zraniteľné skupiny s najväčšími finančnými problémami.


Už ste čítali?