Bez krídel sa ťažko lieta..

Autor: Vladimír Ledecký | 11.9.2009 o 10:05 | Karma článku: 15,27 | Prečítané:  2980x

Pamätám sa, ako učiteľka základnej školy plakala, keď diagnostikovali jej najšikovnejšieho žiaka.

 Dorotka Nvotova

Zamestnal som Róma zo segregovanej rómskej osady. Volá sa Ivan. Je veľmi šikovný, naučil sa u nás vodárskemu remeslu. Až po troch rokoch sme zistili, že má problém. Nevie čítať ani písať. Navštevoval osobitnú školu.

 

Pamätám sa, ako učiteľka základnej školy plakala, keď diagnostikovali jej najšikovnejšieho žiaka. Diagnostikovali ho rovnako ako ostatné cigánske deti so schopnosťami na špeciálnu školu (predtým osobitnú či pomocnú). A začal som sa diviť, ako je možné, že diagnostikujúci sú personálne prepojení so špeciálnou školou.

 

Robia si počty, lebo majú vysoké normatívy. Oveľa vyššie ako na bežnej základnej škole. A kradnú deti zo segregovaných osád. Štát ich dodnes motivuje a oni nie sú sprostí.. Magistri, pedagogická inteligencia, ha... vedia, ako na to!! Uplácajú ich botaskami, sem tam padne nejaká bankovečka. Oklamú rodičov, že ak to nepodpíšu, nedostanú prídavky.

 

Učia ich na dve zmeny. Druhá zmena ide o jednej a  o tretej už doma pijú kávu. To viete, zrýchlený vyučovací proces. Nevaria, každý deň im dajú sendvič. Čo by chceli za korunu?! Vedia si však vyúčtovať. Sú šikovní, známeho treba zamestnať... Ha, desať párov botasiek a jedna výstražná návšteva osady.

 

Nevedeli sme si rady, a tak sme deti diagnostikovali v inom meste. Kvôli objektivite. Začali sa vyhrážať cestou „vlastnej psychologičky“.. Ako sme si to dovolili?! Počty sa však zmenili. Žiakov s poruchami učenia sme integrovali do tried na našej základnej škole v prirodzenom prostredí. Kradli nám ich aj ďalej, prefíkanejšie a zákernejšie.

 

Najprv sme rozšírili materskú školu, neskôr zaviedli celodennú prevádzku s teplou stravou. O rok prípravný ročník. Špecifickú krúžkovú činnosť a centrum voľného času priamo v osade. Od septembra už máme aj psychologickú poradňu. Včera som sa dozvedel, že boli zase v osade, platili a ukradli piatich. Štyria sa však už vrátili spať. Rodičia piateho žiaka sú ešte ožratí  pred podporou (za čo asi pili?)...

 

Priamo v rómskej osade sme postavili školu, je tam prípravný ročník a dve triedy. Poobede družina, onedlho začne činnosť centra voľného času... a ďalšie aktivity, o ktoré bude záujem. Deti potrebujú čo najviac komunikovať po slovensky a zdržiavať sa  v motivujúcom prostredí. Na začiatok stačí zanieteného človeka a určite viac ako dve hodiny v školskom prostredí.

 

Prvého rómskeho chlapca nám prijali na štátne gymnázium. A budú ďalší. Zopár sa ich len preplazí s odretými ušami do deviatej triedy, veľa z nich skončí v nižších ročníkoch. Ale naučme ich aspoň čítať a písať!!

 

Nepoužívajme ich ako stádo volov či kráv, ktoré budeme dojiť.

Dajme deťom perspektívu..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov a života nás ničí, z nej pramenia spoločenské nedorozumenia.


Už ste čítali?