Vážení občania...

Autor: Vladimír Ledecký | 15.1.2009 o 21:11 | Karma článku: 5,21 | Prečítané:  1244x

Tieto riadky píšem pred teplým kozubom. Som rád, že nezvoní telefón. Televízor je vypnutý. Manželka s dcérou vymetajú obchody (novoročné zľavy... nestačilo im... stále si vedia nájsť zámienku). Užívam si seba, romantiku prirodzeného tepla a tradičné časy Vianoc našich predkov (až na.. počítač z Číny... palivové drevo z brazílskych paliet... francúzsky kozub... sedačku z Nového Targu...)

Pre š?astiePre š?astie
začiatkom roka si navzájom želáme to, čo najviac potrebujeme. Veľa zdravia, spokojnosti, lásky, dobra a šťastia...  V kruhu rodiny sme si užívali  luxusné vianočné sviatky s kopou voľných dní. Veď sme si ich zaslúžili, neprišli sami od seba, pracuje nás viacej, robíme doma aj vo svete, dokonca efektívnejšie ako roky predtým. A na Silvestra sme vypálili ohňostroje len v našej obci za stotisíce korún. Bolo to nádherné...  

Stáva sa tak v dňoch, keď sa celý svet trápi s globálnou ekonomickou krízou.

  A vtedy som sa zamyslel nad tým, ako finančná kríza postihla celý svet. Američania musia kupovať úspornejšie autá, menšie domy, prišli na to, že  pôžičku môžu dostávať len tí, čo ju vedia splatiť. A tí, čo nemajú na to, nakoniec o svoje domy  prišli, alebo prídu. Európa sa obáva krízy, ale každá jej krajina je na tom akosi inak. Európa je už taká. Rôznorodá, širokospektrálna v názoroch, sociálna a solidárna... či je to dobré a či na škodu veci.   

Na Slovensku sme najprv nechceli nič pripustiť, sme úspešnou a hrdou krajinou, s najvyšším hospodárskym rastom, zavádzajúcim eurom, znižujúcou sa nezamestnanosťou, automobilová veľmoc po prepočte vyrobených aut na obyvateľa, hrnúcim sa davom investorov. Sme až takí frajeri, ako si myslíme? Iste sme frajeri, iste máme

nárok myslieť si to viac ako naši politici (aspoň tí, čo poctivo pracujú). Potom sme si krízu pripustili aj na Slovensko, ale len tak, postupne, pomaly, len tak kúsoček nás to môže liznúť. Regionálne parlamenty sa tým nezaoberajú, sem tam to opatrne spomenú, a pritom sa nič nemení. Ide sa ďalej... Mestá a obce naplánovali rozpočty, veľa, milióny v eurách, žiaden problém nás nečaká, nič iné - len dynamický rozvoj. A my, občania, sme nakúpili najviac svetlíc a bohato utrácali pred aj počas Vianoc... Aká kríza..!?

  

Koleso osudu  sa otáča, raz si hore a raz dolu. Dnes sa dá dom v USA kúpiť lacnejšie, ako na Slovensku. Američania sa naučia to, čo my už dávno vieme - žiť skromnejšie. A to nie je zlé! Prečo si myslím, že my „vidiečania“, vieme viac, ako Američania? Európa si začne uvedomovať svojich nových úspešných susedov, viac si všímať malého tigra zo srdca Európy a to tiež nie je zlé. Slovensko má šancu rýchlejšie dobiehať vyspelejšie krajiny a na kríze nakoniec prosperovať. A to je dobré. Ľudia majú lacnejšie byty, pohonné hmoty, autá, elektroniku.. A to je super! Takže čoho sa vlastne bojíme, všetko ide, ako má ísť... v zmysle zdravého rozumu.

  

Tieto riadky píšem pred teplým kozubom. Som rád, že nezvoní telefón. Televízor je vypnutý. Manželka s dcérou vymetajú obchody (novoročné zľavy... nestačilo im... stále si vedia nájsť zámienku). Užívam si seba, romantiku prirodzeného tepla a tradičné časy Vianoc našich predkov (až na.. počítač z Číny... palivové drevo z brazílskych paliet... francúzsky kozub... sedačku z Nového Targu...)

  

Takže moje úprimné želanie... Toľko zdravia, pohody, lásky, spokojnosti, šťastia, štedrosti, aby ste ho mohli rozdávať doma, susedom, na ulici, v práci... Tak, že sa ujde všetkým.. A veľa, veľa, veľa...

   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Slobodné a rozvedené matky sú moderné vdovy, tvrdia Kotlebovci

Kotlebovci cielia na zraniteľné skupiny s najväčšími finančnými problémami.


Už ste čítali?