Cti matku i otca svojho...

Autor: Vladimír Ledecký | 31.7.2008 o 16:10 | Karma článku: 15,81 | Prečítané:  3363x

Nie sú príbehy ako príbehy. Poletujú okolo nás, nad nami, sú v nás. Príbehy tohto častokrát krutého sveta. Kde sa na jednom mieste hýri a užíva, riešia sa pseudoproblémy, čas sa márni vyslovenými hlúposťami. Inde je žiaľ a strádanie. A predčasná dospelosť... Príbehy, príbehy...

....zazvonil môj služobný telefón... Polícia mi oznámila tragickú udalosť včerajšieho večera, minulej noci.

Chlapec z našej dediny v noci zastrelil otca aj mamu. Má trinásť rokov, o dva roky mladšieho brata a sedemročnú sestru. Zastrelil rodičov, ľahol si spať a ráno, keď sa zobudil, išiel do najbližšieho domu oznámiť svoj čin. Bývali asi kilometer od dediny na samote. V dome nás ovalil smradľavý závan, bol to neznesiteľný zápach cigaretového dymu zmiešaný so zápachom alkoholu a skazeného piva. V kúte porozbíjane fľaše a v posteli zastrelení rodičia. Chlapec nás čakal sám , brata aj sestru vystrojil a poslal do školy. Usadili sme ho do vedľajšej miestnosti. Bez smútku v očiach začal rozprávať príbeh predchádzajúcej noci :

,,Prišiel som zo školy. Brat aj sestra plakali, otec ich zbil remeňom. Mňa nezbil, bol taký opitý , že už nevládal. Mama na súrodencov kričala, že ak okamžite neprestanú revať, tak ich zadusí.

Vyviedol som sestru aj brata vonku. Pustil som ovce z ohrady a bratovi som dal desať prázdnych fliaš, čo som pozberal po dome. Poslal som ho do obchodu kúpiť pol chleba aj fľašu lacného vína. Po ceste ešte musel nájsť zopár fliaš , aby mal dosť. Na dlh už nám nechceli dať. Chlieb bol pre nás a víno pre otca. Vedeli sme, že keď sa zobudí a nebude mať čo piť, všetkých nás zbije . Ja a sestra sme ostali pásť ovce . Pásli sme ich čo najďalej od domu , čo najdlhšie do tmy. Brat prišiel za nami s chlebom aj vínom. Domov sme šli potme. Najprv som bitku dostal ja , pozrite tie červené pruhy. To sú odvčera, tie modré sú staršie. Dostal som , lebo som prišiel neskoro do školy. Otec nás každé ráno ešte za tmy budil dojiť ovce ...a pásť...a tak do školy... Hodiny sme doma nemali, ale beda, keď sme zmeškali. Budil nás remeňom , alebo nás stiahol z postele na zem. Všetci traja sme spali na jednej posteli . Potom mlieko predal a opil sa aj s mamou.

Keď sme prišli zo školy, čakala na nás bitka a ovce. Ja by som to už nejako vydržal , ale on čo bol čoraz viac zúrivejší. Videl som, ako kope sestru do brucha, lebo sa na ňu učiteľka sťažovala, že v škole spí . Nevydržal som to , vzal som jeho pušku a keď ležal ožratý aj s mamou, zastrelil som ich . Najprv otca , priložil som mu pušku k hlave a vystrelil. Potom rovnako aj mamu. Brat aj sestra už spali . Potom som si ľahol do postele a zaspal . Viete, to bola prvá noc keď som sa poriadne vyspal...“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov a života nás ničí, z nej pramenia spoločenské nedorozumenia.


Už ste čítali?