No nenapíš to /zlaté ručičky/

Autor: Vladimír Ledecký | 31.7.2008 o 15:05 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2886x

Zo Slovenska nám poslali osobný dodávkový voz značky Citroen pre osem ľudí. Hneď prvý mesiac sme vbehli do priekopy. Snažili sme sa vyhnúť jazdcovi na motorke, veselo uháňajúcom striedavo v smere aj protismere. Mal za sebou dlhú cestu, slnko naň celý deň pálilo a on si nevedel spomenúť, z ktorej strany nás minie.  Primárne platí pravidlo , že ten slabší sa musí uhnúť, skončilo to ako skončilo. Mal na svojej strane šťastie, Alaha a neviem čo ešte a my sekundárnu reakciu nášho šoféra - rozbitú prednú nápravu. Minul nás v pohode, ako sa však škľabiac obzeral dozadu,  praskol to s motorkou do zeleného figovníka.

ach ta Aziaach ta AziaTa ja

 

 

Prednú nápravu na Citroene nám v Sýrii nedokázali opraviť, nakoľko slovenskí špecialisti na miestnu ekonomiku neprišli na to, že v tejto krajine sa  táto značka nepredáva a naše vozidlo bolo jediné v celej krajine . Spomínaní špecialisti nám dali úžasný pokyn naložiť auto na loď a poslať na Slovensko. Môj šéf mi hovorí:

„Išli naložiť auto, choď k ním, ak by niečo potrebovali.“

Keď som došiel k dodávke, motalo sa okolo nej tridsať miestnych a ďalších tridsať sedelo vo vnútri. Nehľadiac na štyridsať stupňovú teplotu, vysedávali v aute. Zbadali ma. Reagovali ako zvyčajne, široké úsmevy na perách , postupne sme si potriasali pravicou , najprv tí vonku a tak tí vnútri. Cez okno, cez strechu mi  podávali ruky a ja som vedel , že každému je nutné potriasť pravicou. Zrazu som si uvedomil, že už som rukou potriasol naozaj každému a v tom tlačil cez vetracie okienko vonku paprču posledný. Chudáčisko, nemôže ju vtiahnuť späť.

„Sadiku.“

„Šu, Šu, Šu Vľado, „ ozvali sa zaujate viacerí.

„Dorure huna sajara jala Slovakia,“ odpovedám a vyzývam ich k činnosti .

„Dorure dorure,“ spokojne odpovedali bez toho, aby niekto z nich čo i len naznačil snahu o začiatok pracovnej činnosti.

„Sadiky jala amaľ, anta, anta, anta, anta,“ ukazujúc rukou na každého z nich, dávam im najavo ,že len všetci rozprávajú  a nikto z nich nepracuje: „Bikaľem bikaľem a amaľ mafi“.

„Vľado , Vľado,“ sklamane sa  jeden prihovára. „Švaja, švaja amaľ , švaja, švaj bikaľem,“...čo asi v preklade znamená trošku trošku robíme a trošku trošku rozprávame .

Poháňal som ich k práci, aby konečne začali a naložili to auto:

„Kvejsu sadiky kvejsu  jala švaja švaja amaľ sajara.“

Kde sa vzali tu sa vzali , pred do mnou stáli dvaja s drevenými drúkmi . Cez otvorené predné a zadné okná dodávky prestrčili dva kusy driev . A tí, čo sedeli vo vnútri, ich  nad hlavou držali tak, že vonku z bočných okien trčali sprava aj zľava dva konce týchto guľatín . Žeriav nastavil rameno , spustil ho a ďalší dvaja šikovne omotali  laná visiace z kladky na konci drúkov.

Správne som predpokladal , že žeriav laná mierne napne , všetci z auta vystúpia , miesto dotyku s automobilom zabezpečia materiálom voči oderu a jemne naložia náklad na pripravené nákladné vozidlo.

Nesprávne som predpokladal. Lana sa napli poriadne a náklad sa v momente odlepil od zeme .

Než som stihol zakričať: „Sadiky kasúra,“ bolo neskoro . Auto sa nadvihlo a  tri metre nad zemou dvakrát zahojdalo,  zlomili sa drúky  sťa zápalky, laná sa vyslobodili a tridsať ryčiacich paviánov v smrteľnom šoku dopadlo na zem. Po dopade schytali ešte spoločnú ranu - to im drevo treslo po hlavách. Dodávka pripomínala zdochýnajúcu kravu  s rozčapenými nohami a  zvnútra sa plazili cez všetky otvory ešte vyľakaní pasažieri. Niektorí vyliezli, poniektorých len vyniesli . Krv bola všade okolo aj v aute . Nestriekala však, len pomaličky vytekala z niekoľkých hláv , avšak vzhľadom na prudké slnko mala dobrú zrážanlivosť  a pomaly zaschýnala na hlavách, v tráve, ako aj v interiéri vozidla.

 Dvaja odborníci na nakladanie sa stratili. Dúfal som že ich už v živote neuvidím. Mýlil som sa. Odborníci na nakladanie nelenili a pokračovali v rozbehnutej práci. Priniesli dva oceľové rúry, omotali laná a dvíhali náklad. Najprv sa ohla strecha ako dvojhrbá ťava. V mieste, kde boli prevlečené rúry, vznikli hrby, zospodu tiekol benzín, olej a chladiaca zmes.

Šesťdesiat Arabov krútilo hlavami, snažiac sa ma upokojiť slovami:

,,Vľado anta chabír , anta kvejsú sadik.“ Doslovný preklad znie: ,,Vlado on je odborník, on je dobrý kamarát.“

Fajčili pri tom a zároveň pridržiavali auto vo vzduchu, kým nebolo naložené. Nemal by som spomínať maličkosti, keď ramenom žeriav pohol a otrieskal karosériu zo dvakrát o bočnicu nákladného auta. Rozbil posledné dve okná a podobné maličkosti. Zo slzami v očiach som odchádzal situáciu referovať nadriadenému . Našiel som ho s hlavou v dlaniach  pozorovať nakládku z okna kancelárie. Nalial dva decové poháre vodky a vypil ich , no celý čas nič nehovoril. Len ticho prikývol, keď som mu oznámil, ,že už je „to“ naložené a ide „to“ na loď.

Hlboko som bol presvedčený, že už nič horšie nám nemôžu vyviesť a šéf čoskoro začne hovoriť.

Moje mylné presvedčenie vyvrátil o chvíľu telefonát . Chabír v telefóne tíško oznamoval: “Pošlite za nami žeriav, Citroen nám spadol z korby.“ Šéf smutne prikývol a v ten deň slovka nevyriekol...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Nezabudnite, komunisti už raz na Slovensku prevrat urobili

Situácia v tých kritických dňoch bola trochu iná, než v českých krajinách.

DOMOV

Gajdoš podľa švédskej firmy klamal o ponuke na stíhačky

Ministerstvo obrany sa voči tvrdeniam firmy Saab ohradilo.

Dnes píše Jaroslav Rumpli

Zákaz smrti do preambuly

Smrť je hnusoba. Okrem iného spôsobuje, že nahonobené majetky akosi nie je možné užívať si donekonečna.


Už ste čítali?