Spevák /každý raz stretne svoju minulosť/

Autor: Vladimír Ledecký | 29.7.2008 o 11:10 | Karma článku: 10,94 | Prečítané:  1773x

Môj spolužiak bol polosirota. Mal len mamku, sestru a veľkú ctižiadosť v živote niečo dokázať. Ocka mu zabil jeden ožratý kočiš s koňmi, keď mal tri roky. Žili s mamkou a žili ako žili.

 

 

 V prepychu veru nežili. Mal vzácnu vlastnosť- chcenie. Skončil základnú  školu, počas ktorej mal na vysvedčení  jednotky, sem tam dvojku, a raz v piatom ročníku zo spevu trojku. Na gymnáziu mal len samé jednotky a medicínu skončil s červeným diplomom.

Učiteľka učiaca hudobnú výchovu mu dala trojku aj napriek tomu, že bol niekoľko krát za ňou, aby mu nekazila vysvedčenie. Dala mu akože šancu si to na hodine hudobnej výchovy opraviť. Povedala mu názov pesničky a on ju musel spievať. Začal spievať a už zrúkla, že to bolo za päť. A ďalšiu a ďalšiu, spieval každú jednu nešlo mu to, spieval zo slzami v očiach. Spieval a zároveň plakal, s plačom spieval ,,Pec nám spadla“. Nepomohlo to. Povedala:

    ,,Máš trojku a čuš!“

Ešte raz ju pekne poprosil, aby ho vyskúšala teóriu, ktorú určite vedel ako otčenáš. Zrúkla :    ,,Daj pokoj, máš trojku a môžeš sa aj posrať!“

Ak by v tej chvíli zasadol súd a porotcovia by boli jeho spolužiaci, tá učiteľka by šla jednohlasne na trest smrti a nepomohlo by jej ani to, že trest smrti už zrušili. Celé prázdniny preplakal. Nikdy som ho už nepočul spievať, prestal spievať navždy.

  

Dvadsať rokov neskôr.

 

Pracoval ako lekár a venoval sa aj akupunktúre ako doplnkovej liečbe. Pomocou akupunktúry pomáhal odstraňovať aj zlozvyk fajčenia. O jeho lekárskych kvalitách a ľudskom prístupe k pacientovi letel dobrý chýr. Denno-denne vyzváňali v ordinácii, v lekárskej izbe, u nadriadených telefóny a každý žiadal, aby ho liečil len jeden doktor. Každý chcel jeho. Doktora Ľudobra. Na lekárskej izbe, kolegovia nedvíhali telefóny a ironicky podpichovali, že oni môžu ísť domov, nebudú mu zavadzať, avšak pritom ho mali radi. Obdivovali ho. Každý ho mal rád.

Raz navštívila ordináciu staršia pani a vyslovene žiadala, aby ju neliečil lekár Ľudobra. Donieslo sa mu to do uší a skôr, než bola pani učiteľka vyšetrená, prišiel ku nej a povedal:

   „Pani učiteľka, máte si možnosť vybrať lekára, ale bolo by mi cťou liečiť moju učiteľku a urobím všetko, čo je v mojich silách pre vaše zdravie.“

Ona začala niečo o hudobnej. On ju prerušil:

„ Spievať som nevedel, ani neviem a vďaka vám som sa to dozvedel a zabudnite na to... Všetko bude dobré...“

Neverila vlastným ušiam, tak začala koktať:

„ Ta, ta ja neviem, ta keď myslíte, ta ja by som bola veľmi rada, keby ste ma vy.“

Dokončila so slzami v očiach.

On ju liečil a vyliečil. Keď ju prepúšťali domov, nebol v službe.

Dva dni na to prišiel do ordinácie starší pán s prosbou o pomoc. Chcel prestať fajčiť, akosi sa mu to nedarilo a tak si myslel, že akupunktúra od pána doktora môže pomôcť. Po dlhšom rozhovore sa priznal:

   „Pán doktor, prišiel som sa poďakovať za svoju manželku, tú,  čo vás učila hudobnú výchovu... Tá krutá učiteľka, čo vám pokazila vysvedčenie... Tá učiteľka prišla z nemocnice a dva dni plakala... Po dvoch dňoch všetko vyrozprávala... Ako bola krutá na hodine spevu... Aký ste vy dobrý doktor a dobrý človek... Veľmi ľutuje, že už neučí, lebo všetci žiaci by mali zo spevu len jednotky... A ešte toľko dobrého som vám chcel povedať ale už nemôžem...“

Starší pán zmäkol a vybuchol plačom spravodlivých a plakal a plakal a plakal... Lekár s námahou potláčal slzy v očiach. Privinul pacienta k sebe, objal ho, poklepával ho po chrbte a chlácholil. Po hodnej chvíli povedal:

„Prečo chcete prestať fajčiť?“

„Lekári zakázali.“

Doktor podpichol:

„Aj manželke to vadí však?“

Pacient si utrel oči od sĺz rukávom, s úsmevom prikývol.

„Tak sa snažte prestať, ja vám k tomu trošku pomôžem, je najvyšší čas vašej pani manželke urobiť radosť.“

Vybral sadu tenučkých ihiel a začal ich pichať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov a života nás ničí, z nej pramenia spoločenské nedorozumenia.


Už ste čítali?