Slovenská dedina

Autor: Vladimír Ledecký | 29.7.2008 o 10:10 | Karma článku: 4,87 | Prečítané:  1553x

Žiť v obci je vraj nuda. Ja tvrdím, že žiť v obci je úžasné. Raz v noci som sa vybral do lesa. Pravdaže som sa bál...

 Aj vlastné kroky má dokázali vystrašiť. Ale čo tak sadnúť si v noci do prístrešku na strome a počúvať zvuky lesa...

Tíško sedíte a po čase sa na čistinke zjaví veľký diviak – až cítite, ako nasáva rypákom vzduch.

O chvíľku na to prídu maličké diviaky, spokojne sa pasú v zemiačnisku. Musíte byť ticho, aj keď je to zemiačnisko vaše. Vybral som z úst cukrík a položil pred seba. Diviaky odišli a môj cukrík objavil mravec. Dlhý, červený, pažravý mravec. O chvíľku ich bolo desať. Ako tak pozorujem armádu mravcov, ako sa mi snažia uchmatnúť cukrík, na oblohe svieti mesiac v celej svojej kráse. Mesačný spln, jasná noc a líška ide do dediny. Ide na sliepky – každý deň sa jej čosi podarí uchmatnúť. Má krásny kožuch a chvost. Spokojne kráča ku kurínom. Dnes v noci niekto príde o kožuch, alebo o sliepky. Červenokožci sú na mojom cukríku, sova trikrát zahúkala. Spustím sa zo stromu dole a krížom cez les idem domov. Od rosy po kolená mokrý.         

Je sobota, dve hodiny po polnoci a obec spí, len sem tam ešte blikne televízor, erotika ide...

O týždeň na to sme sa v krčme s poľovníkmi dohodli - postavíme v lese chatku.  Pre všetkých, čo milujú čaro lesa. Dnes tam stojí chatka, vyčistená studnička a malé posedenie v prírode. Nedá sa tam prísť autom, len peši, ale „Košičanom a Bratislavčanom“ to nebudeme vysvetľovať. Prespia tam jednu noc a pochopia to sami.

Vytvorili sme prostredie a atmosféru, čaro priestoru, a ten je od toho dňa naplnený aktivitou.

A dokončujeme ubytovňu, pre cezpoľných na biznis. Je tam izba a v nej veľké kreslo. Z kresla pohľad do okna. V tom okne vidieť len oblohu a v strede tej oblohy krásne veľké bocianie hniezdo. Každý rok tam priletia bociany a robia tie svoje rituály. Krásne dlhé zobáky a tie tance – sedia na vajciach za každého počasia, potom sa vyliahnu mladé, učia sa lietať – jáj, to je srandy! A turista tam sedí a je šťastný, že býva v Spišskom Hrhove.

Odmalička obdivujem staviteľov pyramíd, katedrál, mostov, mrakodrapov, metra, ale hlavne staviteľov nášho kaštieľa. Najprv postavili tehelňu a napálili tehly. Tehelňu zrušili a postavili kaštieľ. Postavili kaštieľ s vodovodom, vežičkami, ústredným kúrením, kaplnkou a vežou. Na veži hodiny a železného kohúta, čo sa točí podľa vetra. Okolo kaštieľa park s fontánkami a rybníkom a krásne stromy z celého sveta – a to všetko pred viac ako sto rokmi.

Nakoniec trošku o hodinách na veži. Fungujú už sto rokov, ukazujú čas – každú štvrť hodinu tenko odbijú potrebný počet úderov -  jedenkrát na štvrť hodinu, dvakrát na pol hodiny, trikrát na tri štvrte hodinu, štyrikrát celú hodinu. Hrubo odbijú toľkokrát, koľko je práve hodín. To znamená: 396 krát zaznie zvon za jeden deň, 134 685 krát zaznie zvon za rok, 13 468 500 krát za 100 rokov.  /A čo ľudské srdcia... Koľkokrát za ten čas ,,odbijú“...?/ Tak bijú hrhovské hodiny. Živým aj mŕtvym, prichádzajúcim aj odchádzajúcim. Všetkým nám meria čas ich neúnavné srdce...

Viem, kade – tade sú vežové hodiny staršie, väčšie, lepšie... Tieto sú však naše. Keď budete niekedy v Spišskom Hrhove, na akomkoľvek mieste, stačí počúvať a nestratíte pojem o čase. Nič nezmeškáte. Pred sto rokmi to takto zariadili.

Pokojne sa zastavte v remeselnej dielni – potom prespíte v našej ubytovni, pozriete si bocianov a večer v krčme alebo v lese uvidíte divé svine. A kým prídete, my s božou pomocou a pomocou našich občanov budeme rozvíjať obec ďalej.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Nezabudnite, komunisti už raz na Slovensku prevrat urobili

Situácia v tých kritických dňoch bola trochu iná, než v českých krajinách.

DOMOV

Gajdoš podľa švédskej firmy klamal o ponuke na stíhačky

Ministerstvo obrany sa voči tvrdeniam firmy Saab ohradilo.

Dnes píše Jaroslav Rumpli

Zákaz smrti do preambuly

Smrť je hnusoba. Okrem iného spôsobuje, že nahonobené majetky akosi nie je možné užívať si donekonečna.


Už ste čítali?