Okrajom lesa sa tiahne ako rezanec parcela, ktorá nie je vedená ako les, a preto tam nemajú, čo robiť. Rúbu v Tatrách a ich nik nezastaví. Kto im to prekazí v malej dedinke?! Sú všemocní. Štátne lesy. Podľa mapy som usúdil, že vyrúbali jeden i krásny smrek, čo nepatril k lesu. Na druhý deň som to telefonicky nahlásil na obvodný úrad životného prostredia. Neudialo sa nič! Ignorovali ma rovnako ako japonskí rybári Greenpeace. Hranica lesa nie je zameraná, nevieme, komu patrí smrek, tak je všetko v poriadku (keď nevieme, tak určite štátnym lesom = úradnícka logika). Ako Hitlerovi Sudety v 1938. Lesník nepoprel, že to bolo ich dielo. Neskôr na to zabudol, alebo dostal Alzheimera?
O dva týždne vyrúbali pol lesa a viac než desiatku krásnych dospelých stromov v cudzom. Bol som o tom presvedčený, preto som objednal geodetov a dal hranicu zamerať. Výsledok: šestnásť stromov vyrúbaných v poraste, kde nemali čo robiť a desiatky poznačených na výrub. Aj ten môj smrek odfajčili neprávom. Zavolal som políciu, zdokumentovali hranicu, vyrúbané drevo na skládke, pne v lese, neprávom označené stromy na výrub, dostali list vlastníctva (hodinu starý) a kópiu katastrálnej mapy. Do bodky som im zozbieral dôkazový materiál.
Poobede som zašiel za pracovníkom obvodného úradu životného prostredia. Čo sa s tým bude robiť..?! Nič. „Keď to bude riešiť polícia, iste nám to oznámia,“ vybavil ma vo dverách. Radšej dnes aktívny ako zajtra rádioaktívny, bodlo ma akčné heslo. Zavolal som lesníkovi, čo má náš kataster. Neisto pripustil, že sa to mohlo stať (vraj, načo to rozmazávam... takú maličkosť). Oni to musia premerať „džipieskom“, až tak sa to začne riešiť. Oni mne nemôžu veriť, ani nemusia... Oni sú predsa pánmi lesa! Po viac ako mesiaci mi zavolal lesník (nie, nič sa mu medzitým nestalo, len zahladzoval stopy), že to drevo oni asi ani nevyrezali, iba ho možno niekto cudzí ukradol. Dobre to majú vymyslené, dobre im to funguje. Ale chabo mystifikujú, ako biedne platení brigádnici v podradnej reklamnej agentúre. Chlapci zo štátnych lesov to pichnú asi na Rómov. Chápete to?? Lebo ja nie. Právo a spravodlivosť ... popľuť, požuť a vygrcať.
Policajti sa doteraz neozvali... Bojím sa o nich, dúfam, že tiež nezahladzujú stopy. Spomínam si na tlačovú správu spred pár mesiacov, ako dvoch Rómov za krádež dreva v lese v „zrýchlenom konaní“ v priebehu troch dní prichytili, usvedčili, odsúdili a posadili do väzenia... Iste ukradli menej dreva ako tí naši štátom registrovaní zlodeji. Mňa, pravdepodobne, zaradili naopak do spomaleného konania. Diferencovaný prístup. Pomaly ma prechádza trpezlivé čakanie.
Je veľa deformácií z minulého režimu, ale „najneprehliadnuteľnejší“ je duševný úpadok štátnych organizácií voči súkromnému vlastníctvu. Na množstvo spôsobov! Nie je dnes ľahké niečo vlastniť, ak je to stále v rukách štátu a našich štátnych organizácií (desaťročia nevydané reštitúcie, nevrátené lesy do užívania, zdevastované poľnohospodárske majetky). Akosi ma prešiel smiech. Škoda, že mi už nič optimistické nenapadá. Budem radšej mlčať.
A idem zasadiť zopár stromov aspoň do vlastnej záhrady.